Ako sa už na našej škole stalo tradíciou, aj tento rok sme sa zapojili do projektu ,,Motýlia záhrada“. Objednali sme si húseničky Babôčky Bodliakovej. Žiaci ich vítali s veľkým záujmom. Museli sa však obrniť trpezlivosťou. Premena húseníc na motýle neprebehla za niekoľko hodín, bolo treba počkať štyri týždne. Zatiaľ ich bolo možné denne pozorovať.

Húseničky boli v priehľadnom plastovom poháriku, kde mali všetko potrebné na svoj vývoj a rast. Prísun vzduchu zabezpečovala mikroperforácia na viečku. Umiestnili sme ich na dobre viditeľné miesto – mali sme tak možnosť každú voľnú chvíľu sledovať tvorenie hodvábnych pavučiniek, kŕmenie a rast. Po vyše týždni sa húseničky prilepili k viečku nádobky. Začal sa proces premeny húsenice na kuklu. Neskôr sa kukly začali hýbať a pulzovať, nakoniec postupne praskli a pred očami sa nám pomaly vyliahli krásne motýle. Stali sme sa svedkami prírodného zázraku.

Potom nastal čas rozlúčky. V okolí našej školy sme ešte chvíľu pozorovali, ako pestrými krídelkami zdobia naše ruky či šaty a nechce sa im od nás preč. Následne sme ich smutnými očami odprevádzali na ich let. ,,Život nestačí,“ povedal motýľ. ,,Treba k nemu slnečný jas, slobodu a malý kvietok.“